Pre všetkých ľudských ľudí a človečích človekov
stretnutie v čajovni Čarovni
vo štvrtok 21.2.2008 o 17:59
Stratila sa ľudskosť, hľadá sa jej stopa...
alebo
Sme zakliati, pozná niekto kľúč k odkliatiu?
alebo
Rozprávanie krásnych príbehov ako cesta...
Naša krajina sa volala Radosť a žili sme si pekne. Nemali sme všetko ani veľa, ale to, čo nám Život nadelil, to sme si cenili a zo všetkého sme mali radosť. Tancovali sme na lúkach a vymýšľali všelijaké spoločné hry a bolo nám spolu dobre. Aj práca a zaobstarávanie obživy nám bolo hrou a spoločnou radosťou, v ktorej sme si navzájom pomáhali a spievali sme si pri nej. Boli sme dokonale šťastní, no to, že sme šťastní, sme si neuvedomovali, až pokiaľ sme o všetko neprišli.

Uprostred tmavého lesa žil černokňažník menom Omyl. Rozhodol sa prekaziť naše šťastie a tak pričaroval ťažké čierne mraky nad naše hlavy. Prečo? Proste preto, že sa to stalo, preto, že to je. Zatienil slnko nad nami aj slnko v nás a vložil do našich hláv túžbu po bohatstve. A zrazu nikomu nestačilo to, čo mu Život nadelil, ale každý chcel mať viac. Viac, než mal doteraz, viac, než majú ostatní, každý chcel mať najviac, každý chcel byť najdôležitejší, najuznávanejší a najobdivovanejší. Naša Jednota sa narušila a tým zmizlo aj naše šťastie. Začali sa šarvátky a vzájomné boje.

Černokňažník Omyl vymyslel pyramídový systém, do ktorého nás chcel zapojiť. Rozdal nám perlové guličky, aby sme svoje bohatstvo mohli merať. Každý sa snažil získať čo najviac guličiek a postúpiť v pyramíde bohatstva vyššie. Nikto nechcel byť naspodku pyramídy, lebo tam boli otrocké práce za minimum guličiek. Každý sníval byť na čo najvyššej priečke pyramídy, aby nič nepracoval a bral veľa guličiek. Kto nemal guličky, nemal kde bývať, nemal sa do čoho obliekať, nemal čo jesť. Kto mal veľa guličiek, mal zdanlivú slobodu a zdanlivú radosť. Lebo všetko sa predávalo a kupovalo za guličky.

Práca stala sa prekliatím a drinou. Ľudí začala bolieť z práce hlava a napádali nás všelijaké choroby zvané civilizačné. Navzájom sme si závideli, podrážali sme si nohy, nedôverovali sme si a pritom sme sa navonok tvárili priateľsky a vyrovnane. Nikto druhému nepovedal, koľko berie guličiek, lebo Rozdelenie nám to nedovoľovalo. Svoje frustrácie z nedostatku guličiek sme si vybíjali jeden na druhom a negatívna energia sa lavínovite šírila z človeka na človeka. Na tance na lúke a na spoločné hry nebolo času, lebo vzájomné napätie nás vyčerpávalo a boli sme neprestajne unavení a bez energie. Mnohí ani nemohli vyjsť na lúku, lebo by prechladli a ochoreli. Radosť sme poznali len pod vplyvom omamných látok a ich užívanie sa rozmáhalo.

Neskôr perlové guličky nahradili štvorcové papieriky a všetkých nás ovládol štvorec. Bývali sme vo veľkých kockách, vozili sme sa v malých kockách na štyroch kolesách, obliekali sme si kockaté oblečenie. Naše myslenie bolo kockaté a nesúladné. Ovládli nás kockaté hudobné a tanečné štýly. Kruh sa nám stal cudzí, ako aj súlad a harmónia. Chodili sme ako múmie bez úsmevu a bez života okolo seba. Keď sa niekto usmial na človeka na ulici, bol považovaný za úchylného alebo za zlodeja. Ak sa niekto prihovoril neznámemu, ten si rýchlo skontroloval peňaženku. Naša krajina sa premenovala na Rast, hoci v skutočnosti sa mala volať Smútok, ale náš smútok si nikto neuvedomoval, pretože ho nebolo s čím porovnať, pretože na všetku krásnu minulosť sme zabudli. Omyl nás každodenne kŕmil propagandou, že nikdy v histórii nebolo tak dobre ako teraz, že nikdy nemali ľudia tak vysokú úroveň života. Historické filmy zobrazovali tak strašné veci, že ľudia boli radi, že v tej hroznej minulosti nežijú. Naša historická pamäť bola totálne vygumovaná. Boli sme ovládaní strachom a preto sme nedokázali vybočiť z nalinkovaných cestičiek Pyramídy Omylu.

Boli ľudia, ktorí systém pochopili a chceli si postaviť vlastnú pyramídu Moci mimo hlavnej pyramídy. Tých Omyl označil za vodcov siekt a zhubných kultov a zlikvidoval ich. Boli aj iní, ktorí netúžili po moci, len po návrate ku pôvodnej Kráse. Oni nalinkovali ľuďom chodníčky mimo pyramídy omylu, ale Omyl ich tiež označil za vodcov siekt a zhubných kultov a zlikvidoval ich. No ak sa ich myšlienky nedali ututlať, po ich smrti ich Omyl označil za velikánov, uctieval ich, no podstatu ich myšlienok prekrútil. Omyl nastrčil falošných vodcov, ktorí sa tvária ako pokračovatelia Dobra, no Pravda im je cudzia, o prapôvodnej Jednote nemajú poňatia, ich slová len udržujú ľudí v Pyramíde Omylu a neotvárajú im oči k pochopeniu prapôvodného Seba Samého a prapôvodnej Spoločnej Radosti. Títo falošní vodcovia hlásajú najrôznejšie učenia, vnucujú ľuďom vykonávať najrôznejšie techniky, či rituály, odriekať motlitby či meditovať alebo veriť v rôzne dogmatické viery. Manipulujú ľudí cukrom alebo bičom - prísľubom šťastia alebo strachom zo smrti. No všetci majú jedno spoločné: Skôr ľudí rozdeľujú, než spájajú, skôr budujú neznášanlivosť, než Jednotu. A tiež skôr ľudí manipulujú, než im otvárajú oči pre vlastné pochopenie.

V zapadnutom provinčnom mestečku plnom Omylu (Bystrá Banica) sa však chystá stretnutie. Maličké, nenápadné, aby si to Omyl nevšimol a neprekazil. Prineste si lupy a stopovacích psov, lebo sa bude hľadať ľudskosť, ktorá sa stratila. Stopy ľudskosti budeme nachádzať nie v knihách manipulatívnych, ani v teóriách vymyslených, ani v ideológiách svárlivých, ani v rituáloch diktátorských. Stopy ľudskosti budeme hľadať v sebe samom, vo vlastných zážitkoch. Budeme si rozprávať vlastné príbehy, kde a kedy sa nás dotkla Ľudskosť a tak si snáď zo spoločnej mozaiky postavíme pred seba Ľudskosť v jej plnej kráse, v kráse, ktorá prežiari všetok Omyl a Svárlivosť v nás. Prídite všetci, ktorí ste už z Omylu unavení a vyčerpaní, ale aj všetci, ktorí ste plní síl bojovať za niečo ušľachtilé a krásne. Ale nepribližujte sa vy, ktorí chcete otravovať ľudí vymyslenými teóriami, ani vy, ktorí viete len brať a neviete dávať, ani vy, ktorí neviete obojsmerne komunikovať.

Aj keby sme odriekali tisíc otčenášov a desaťtisíc zdravasov denne, ľudskejší nebudeme. Aj keby sme odriekali všetky mantry sveta, aj keby sme na kolenách prešli tisíce kilometrov, aj keby sme navštívili všetky chrámy sveta, ľudskejší nebudeme. Aj keby sme cvičili najkrkolomnejšie pozície tela a najzamotanejšie vykrútenia mysle, ľudskejší nebudeme. Aj keby sme dokázali sústrediť myseľ na jediný bod celý deň bez mihnutia oka, ľudskejší nebudeme. Aj keby sme dokázali všetky čary, aj keby nás poslúchal vietor aj dážď, ľudskejší nebudeme. Aj keby sme prečítali všetky knihy a pojedli všetky vedomosti, ľudskejší nebudeme. Aj keby sme denne obetovali takému či onakému Bohu alebo Synovi Boha, ľudskejší nebudeme. Čím teda budeme ľudskejší? Hľadajme. Ja hovorím: Krásou a Slnkom v nás. Neverte, overte...

Dotazník:
1. Čo je podľa Teba ľudské? Ako si predstavuješ ľudskosť?
2. Aké témy by Ťa zaujímali na diskusii? Či už nejaké odborné problémy alebo komunitné zdieľanie?
http://hladanie.wz.cz/skola/dotaznik/DotaznikLudskost.php
Milan Rusko
Pozvánky: http://hladanie.wz.cz/skola/stretnutia.htm
Diskusia: http://skolazivota.myfreeboard.net