Diskusia v čajovni Čarovni
vo štvrtok 20.11.2008 o 18:00
Študentská nežná revolúcia v nás a okolo nás

 

November 1989. Súčasné chválospevy naň pripomínajú chválospevy na Víťazný február 1948 za minulého režimu. Ale čiernobiele videnie vecí je vlastné len deťom alebo diktátorom. Tak sa na veci pozrime bližšie, čo nám november 1989 dal, čo vzal a hlavne k čomu nás inšpiroval...

 

Tesne pred nežnou ...

Ľudia si žili. Učili sa, pracovali, zabávali sa, nakupovali, predávali, zoznamovali sa, robili svatby, vychovávali deti, stavali domy. Vedeli, že so štátom nie je všetko v poriadku, ale strach, rezignácia, nedostatočný rozhľad, starosti o živobytie a roztrieštenosť spôsobovali, že ľudia neboli schopní veci zmeniť a svojou pasivitou a mlčaním podporovali a udržiavali pri živote to, s čím vnútorne nesúhlasili... Študenti sú však plní ideálov, neboja sa a túžia veci meniť k lepšiemu. 16. novembra 1989 v Bratislave sa chytili za ruky a prešli centrom mesta. Prejavili odvahu, vzájomnosť, nadšenie k nenásilnej zmene. Ale 17. novembra v Prahe došlo k určitým policajným násilnostiam. Do sveta vyšla lož o smrti študenta Martina Šmída. Na tomto klamstve stála celá "Nežná" revolúcia, na klamstvách stáli všetky vtedajšie sľuby a masmediálnymi lžami sme kŕmení dodnes. Študentské hnutie bolo zlikvidované na jar 1990 a k slovu sa dostali ľudia nekalého charakteru a lživého jazyka. Nežná revolúcia sa tak zaradila do zoznamu podvodov, mocnári zase oklamali ľudí, aby si mohli rozohrať svoje mocenské hry, presne ako v roku 1848, v októbri 1918, v marci 1939, vo februári 1948.

 

Niet väčšej pasce pre zotročenie človeka, než reči o slobode...

Stará diktatúra otvoreného násila bola nahradená diktatúrou novou, pôsobiacou na podvedomie, lákadlami podnecujúcou najnižšie pudy chamtivosti a egoizmu. Politika ovládania más bičom bola nahradená politikou ovládania cukrom. Bič štátneho násilia bol nahradený bičom strachu z nezamestnanosti a strachu zo straty základných životných potrieb. Cukor vybudovania ideálnej komunistickej spoločnosti bol nahradený vidinou neobmedzeného zbohatnutia.

 

Štátnu doktrínu budovania ideálnej spoločnosti nahradila štátna doktrína egoistickej chamtivosti nazvanej podnikanie (biznis). Vždy v histórii bola egoistická chamtivosť považovaná za úpadok spoločnosti, ale dnes bola postavená na piedestál ako hybná sila ekonomického rozvoja a všetci sa jej klaňajú ako modle. Vďaka tejto doktríne sa do popredia spoločnosti dostali ľudia s ostrými lakťami, bez svedomia a bez morálky. Dobrí a poctiví ľudia boli odstavení. Svetoznámy a vo svete najobľúbenejší Slovák Alexander Dubček bol zavraždený. Najprv zinscenovaná autonehoda, potom dokončenie vraždy v pražskej nemocnici...

 

Stali sme sa spoločnosťou závislých hráčov. Hrací automat láka človeka: "Hraj a vyhraj", no ten, kto skutočne vyhráva, je majiteľ automatu. Vyhráva na materiálnom aj duševnom zbedačení tých, ktorí mu uverili. Presne tak aj táto spoločnosť hovorí: "Všetci môžete byť neobmedzene bohatí, len si vezmite úver a začnite podnikať." Ale ten, kto skutočne vyhráva, je majiteľ peňazí - medzinárodný bankár a globálny investor. A to na úkor materiálneho a duševného zbedačenia celej spoločnosti.

 

Poctivá práca stráca svoju hodnotu a ocenenie, najviac cenená je špekulácia. Obrovské zisky dosahujú špekulanti na finančných trhoch a obchodníci, ale ľudia vytvárajúci reálne hodnoty živoria. Najväčšie zisky dosahujú banky, energetika, telekomunikácie a farmácia. Využívajú svoje postavenie. To, že ľudia sú na nich závislí zneužívajú na vlastné zisky a občan-otrok ty všetko plať. Firmy orientované na maximálny zisk zavádzajú diktátorské praktiky voči zamestnancom na svojich pracoviskách. Ale oči všetkých sú zaslepené slovami o slobode a strachom zo straty zamestnania...

 

Súkromné vlastníctvo je chránené nadovšetko, vrátane vlastníctva lesov či prameňov vôd alebo ropných polí. Pribudol nový pojem - duševné vlastníctvo, lebo ktosi, kto sa nevie podeliť, chce mať zisk zo všetkého, ešte aj z myšlienok. Zavrhované sú myšlienky o tom, žeby prírodné bohatstvo malo patriť všetkým a spravodlivo sa prerozdeľovať. Tak isto sa  nepodporuje, žeby myšlienky, idey, vynálezy, či softvér boli vo vlastníctve celého ľudstva a pomáhali všeobecnému rozvoju.

 

Po "Nežnej" nasledovala inflácia a devalvácia peňazí, v účinku podobná mene peňazí z roku 1953. Vtedy aj dnes "niekto" beztrestne okradol ľudí o značnú časť ich celoživotných úspor, navyše aj dôchodcov o ich dôchodky. Potravinová sebestačnosť krajiny bola zlikvidovaná a postupne nahradzovaná závislosťou na nadnárodných potravinových koncernoch, aby ľudia boli ľahšie manipulovateľní. V prípade nepokojov stačí pribrzdiť tok potravín... Dnes, po 19 rokoch sa zdevastovaná ekonomika dostáva na úroveň roku 1989, no pozdvihnutie morálky bude trvať dlhšie...

 

Železná opona nepadla, len sa premenila na množstvo malých betónových múrov okolo domov novozbohatlíkov, za ktorými sa schovávajú pred vlastným svedomím zrkadliacim sa v očiach spoluobčanov. Vyrástla sociálna železná opona medzi tými, ktorí sa topia v prepychu a zvyšnými otrokmi.

 

Cenzúra zmenila formu. Môžete povedať, čo chcete, ale každá pravda, ktorá by mohla veci zmeniť, je preplácnutá desaťnásobnou presilou lží a tak sa stáva nepoužiteľnou efektívnejšie, než keby bola zakázaná cenzúrou. Majiteľom väčšiny informačných prostriedkov už nie je komunistická strana so svojou otvorenou ideológiou, ale medzinárodní bankári so svojimi utajovanými svetovládnymi plánmi.

 

Arogancia polície sa prechodne zmiernila, no dnes už prevyšuje prednovembrovú úroveň. Pribudli ďalšie možnosti, ako buzerovať občana pokutami (osvetlenie v zime, pásy na zadných sedadlách, dychová skúška cyklistov). Celkove pokutovanie normálnych ľudí za všetko možné sa stalo veľkou módou. Štátna byrokracia a arogancia štátnych úradníkov narástla. Budú vás preháňať od jedných dverí k druhým, od jednej pečiatky k druhej, len aby ukázali svoju lenivosť pomôcť a svoj pocit moci v kresle.

 

Žiadne rádio Slobodná Európa dnes už neinformuje o tom, ako sa žije za oponou tohto režimu. Ľudia musia nadobudnúť dojem, že každé iné usporiadanie spoločnosti je nereálne, a tak držať hubu a krok. Zostáva len rádio Vnútorné Svedomie, aj to je však silne rušené rušičkami masmediálnych demagógií a pouličných reklám.

 

Spoločnosť totálne ovládaná komunistickou stranou sa postupne mení na spoločnosť totálne ovládanú nadnárodnými korporáciami. Voda, plyn, či elektrina, stavebné materiály, dokonca aj potraviny - všetko sa monopolizuje, potichu sú ľudia vťahovaní do totality oveľa obludnejšej, než bolá tá komunistická. A ľudia zaslepení lákavými heslami a obchodmi plnými tovarov nevidia a nechcú vidieť nespravodlivosť a neľudskosť spoločenského poriadku postaveného na podnecovaní chtíčov a na egoizme.

 

Na ovládanie ľudí sa používa taktika "rozdeľuj a panuj". Predtým bezproblémová spolupráca s Maďarskom sa dnes zmenila na zárodok konfliktu. V prípade potreby môžu svetovládci vyvolať vojnu, aby dosiahli svoje ciele za každú cenu. Ľudia sa rozdeľujú na pravých a ľavých, veriacich a neveriacich, nacionalistov a univerzalistov. Slová ako vzájomnosť, solidarita, spolupráca sú vyškrtávané zo slovníka. Sme rozdelení a polámaní ako Svätoplukove prúty.

 

Dnes

A tak si žijeme. Učíme sa, pracujeme, zabávame sa, zoznamujeme sa aj svatbíme. Vieme, že so štátom nie je všetko v poriadku, ale strach, rezignácia, nedostatočný rozhľad, starosti o živobytie a roztrieštenosť spôsobujú, že nie sme schopní veci zmeniť a svojou pasivitou a mlčaním podporujeme a udržiavame pri živote to, s čím vnútorne nesúhlasíme...

 

Počúvame demagogické chvály na Nežnú revolúciu z úst falošných ľudí. No ešte sme neobjavili skutočnú a pravú nežnú revolúciu v sebe. Tú objavíme, len keď sa staneme študentami života, to jest ľuďmi zapálenými za ideály, ktorým nie sú ľahostajné zločiny a zlo ako také. Až keď objavíme v sebe skutočnú podstatu Dobra, pochopíme, že dobro sa môže realizovať len nežným, nenásilným, no odvážnym spôsobom. Potom sa sami staneme revolúciou pravdy a dobra a nijakí zvodcovia nás už nezapriahnu do svojich egoistických plánov. Prejavom pravej nežnej revolúcie nie sú mítingy a protestné zhromaždenia, ale nespolupráca so zlom, ústiaca do pokojnej občianskej neposlušnosti. Ako Gándhí povedal: "Pokiaľ budeme kupovať anglické výrobky, budeme ich otrokmi". Tak aj my, pokiaľ sme závislí na monopoloch a ziskuchtivých spoločnostiach, nie sme slobodní. A pokiaľ sa budeme mlčky zúčastňovať na veciach nekalých, sme spoluúčastníci zločinov.

 

Až keď je človek zbavený všetkého, svojho mena, otcovstva, ženy, majetku, funkcií, vážnosti, vplyvu, moci atď, keď je zneuctený a takmer zničený - až potom, ak mravne a duchovne nezomrie, až potom je schopný nájsť v sebe silu vlastného poslania a vzdorovať. Len kvôli sebe, pretože už nič iné nemá. Vtedy je jeho boj ozajstný, konečný a posledný - je to jediný boj, ktorý má cenu a zmysel, pretože v ňom nejde o víťazstvo. Obávam sa, že týmto procesom, ktorým som prešiel vo väzení, musí prejsť celý národ.

Miroslav Dolejší - politický väzeň

http://www.hiraxrecords.sk/miroslavdolejsi

 

"Nežná" na Wikipédii

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ne%C5%BEn%C3%A1_revol%C3%BAcia

 

Komplexná historicko-globalisticko-filozofická "Analýza 17. novembra" od Miroslava Dolejšího

http://www.analyza.wz.cz/

http://www.nss.sk/historia/analyza.rtf

 

O zločinoch "Nežnej" - pohľad z druhej strany

http://www.kss.sk/index.php?menu=vyhlasenia_a_stanoviska&article=253

 

Zatajované fakty o pozadí "Nežnej"

http://www.svengrosman.szm.sk/Demokracia/17november.htm

 

O nežnej revolúcii v nás od študenta

http://www.icko.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=150&Itemid=29

Milan Rusko