Pre všetkých budovateľov mostov medzi ľuďmi aj kultúrami
vo štvrtok 10. apríla 2008 o 18:29 v čajovni Čarovni
Interkultúrna komunikácia
a
Slovensko očami Sáry Rossmann (z Rakúska)
 
Hosť: Katka Miková,PhDr z UMB a jej stážistka Sára Rossmann z Rakúska, hovoriaca plynule po slovensky.
 
Téma: Európsky parlament vyhlásil rok 2008 za Európsky rok medzikultúrneho dialógu. Cieľom je posilniť úctu ku kultúrnej rozmanitosti a podporiť spolunažívanie rôznych kultúr a náboženstiev. Nie je to nič nového, v celej histórii ľudstva vždy v časoch mieru dochádzalo k spolupráci a k ovplyvňovaniu kultúr aj rôznych náboženstiev. Len u nás v Európe sme na komunikáciu kultúr zvyknutí málo, dve svetové vojny, studená vojna, to asi nie sú príklady fungujúcej komunikácie. Rovnako ako súčasná štvrtá svetová vojna - vojna proti terorizmu.
 
Interpersonálny dialóg - ako chceme mierovo spolunažívať ako kultúry a spolu budovať krajšiu Zem, musíme sa naučiť komunikovať ako ľudia a rešpektovať si vlastnú jedinečnosť. V tomto sa mi Slovensko (ale aj Európa) javí ako čierna diera. Je neuveriteľné, koľko energie ľudia vynaložia na vzájomné boje, neznášanlivosť, osočovanie. Keby túto energiu použili radšej na spoluprácu, neuveriteľné veci vybudovali by.
 
Duchovná cesta a komunikácia - niet nič silnejšieho, čo by malo spájať ľudí, národy a kultúry, než zostup do hlbín vlastnej duchovnej podstaty. Podľa komunikatívnosti a priateľskosti možno poznať úroveň duchovného prebudenia človeka. Podľa rešpektovania jedinečnosti u iných možno spoznať úroveň samostatnosti a svojprávnosti človeka.
 
Náboženstvo a komunikácia - u nás majoritné kresťanstvo pýšiť sa komunikatívnosťou veru zatiaľ nemôže. Už staroveký Izrael žil dosť oddelene od okolitých národov, nemiešal sa s nimi, ich bohov neuznával. Malo to opodstatnenie, pretože bohovia okolitých národov boli falošní. Avšak za kráľa Šalamúna dosiahla interkultúrna komunikácia Izraela veľký rozkvet. Kresťanstvo pri svojom vzniku pretrhlo izraelskú oddelenosť od okolitých národov a vytvorilo nový národ, nie podľa rasy, ale podľa duchovného prebudenia - poznania pravého Boha v nás. Tento nový národ bol oddelený od okolitého sveta nie nekomunikáciou či neznášanlivosťou, ale oddelený bol čistotou a žiarivosťou svojho vnútra, preto nepotreboval už inú oddelenosť a preto žiaril láskou ku každému tvorovi. Dnešné kresťanstvo vnútornú žiarivosť stratilo a tak opäť skĺzlo k nadradenosti nad iné náboženstvá, k nekomunikatívnosti, k pocitu výlučnosti. Hoci práve pochopenie pravdy aj v iných náboženstvách by kresťanstvu pomohlo vrátiť sa k pôvodnej žiarivosti...
 
Multikulturalizmus a pokrytectvo - Slovensko chápe multikulturalizmus ako rozšírenie tolerancie voči inak zmýšľajúcim a inak veriacim ľuďom. To dobrá vec, to dôsledok správnej komunikácie. No skúste si nedať deti do školy s odôvodnením, že vaše presvedčenie vám nedovoľuje zveriť vlastné potomstvo do cudzích rúk a že nesúhlasíte s formou ani s obsahom vyučovania. Hneď máte na krku štátnu donucovaciu moc. Alebo skúste neplatiť zdravotné poistenie s odôvodnením, že uznávate len prírodnú liečbu a porušili ste zákon. Z toho vidieť, že niektoré kultúry a niektoré svetonázory na Slovensku nie sú tolerované, hoci nie sú nijak spoločensky deštruktívne. Tak sa vtíska otázka: Nie je hlásanie multikulturalizmu akosi pokrytecké?
 
Multikulturalizmus a strata národnej identity - Národ, ktorý stratil identitu je ako človek, ktorý stratil spojenie so svojimi príbuznými, je ako strom odťatý od koreňov. Preto zdravý multikulturalizmus vedie k prehĺbeniu vlastnej identity, k pochopeniu svojej histórie a svojich génov, k národnej hrdosti a k úcte k svojim predkom. Nezdravý multikulturalizmus vedie k zabudnutiu na rodičov, na národ a tak vytvára z ľudí jednoliatu masu, ktorej je ľahké vnútiť akúkoľvek novú ideológiu, ktorou je ľahké manipulovať. Toto sa deje tak v náboženských sektách ako aj v súčasnej konzumnej spoločnosti. To je samozrejme multikulturalizmus falošný, lebo v jednoliatej mase nemožno hovoriť o žiadnom medzikultúrnom dialógu.
 
Multikulturalizmus a strata hodnôt - Ak však multikulturalizmus použijeme na relativizáciu hodnôt života, ak spojíme dokopy dobro so zlom pod zámienkou kultúrnej rozmanitosti, to už sme prekročili hranicu spoločenského pokroku a začali sme spoločenský pád. Ak na úroveň partnerskej lásky povýšime zväzok človeka so psom, ničíme tým lásku. Ak na úroveň rodiny povýšime štát, ničíme tým lásku. Preto v multikultúrnej spoločnosti je veľmi dôležité pochopiť hodnoty života (duchovné hodnoty). Skutočne multikultúrna spoločnosť môže existovať len tam, kde si ľudia ctia hodnoty života. Už prvou hodnotou, ktorú si treba ctiť a ktorú treba poznať je komunikácia. A prvou komunikáciou je komunikácia o hodnotách...
 
Multikulturalizmus a globalizácia - Globalizácie sú vlastne dve: Jednou je spojenie všetkých ľudí a všetkých kultúr na Zemi za účelom vybudovania krajšieho sveta. Druhou globalizáciou je podriadenie celého sveta ekonomicky a finančne najsilnejším ľuďom. Prvá smeruje k skutočnej jednote v rozmanitosti, k zdravej komunikácii, k rovnosti všetkých ľudí, k rozvíjaniu rozmanitosti kultúr aj jednotlivcov. Druhá smeruje k zotročeniu Zeme v prospech finančných skupín, k jednoliatej monokultúre konzumu, k manipuláciám a klamstvám. Zdravý multikulturalizmus musí sledovať tú prvú a odmietnuť tú druhú globalizáciu. Zdravá globalizácia má poskytovať rovnaké možnosti pre všetkých, nielen pre bohatých...
 
Zdroje:
Katka Miková - http://www.ef.umb.sk/ef/index.asp?zid=151&uid=306
Multikulturalizmus - http://cs.wikipedia.org/wiki/Multikulturalismus
   - http://www.annwin.sk/page.php?33
Kritika multikulturalizmu - http://sk.metapedia.org/wiki/Multikulturalizmus
Národná stratégia Slovenska -
http://www.culture.gov.sk/uploads/Ud/oW/UdoWDJP5WJAtmBffQMwrtQ/IKD---Nrodn-stratgia.doc
 
Milan Rusko
Pozvánky: http://hladanie.wz.cz/skola/stretnutia.htm
Diskusia: http://skolazivota.myfreeboard.net