Pre všetkých záujemcov o chrám v nás
vo štvrtok 7. februára 2008 o 17:59
Intelektuálna diskusia? Nie!
Deň sviatočného odpočinku - chrám v čase
alebo
Meditácia ako odpočinok - hľadanie prvopočiatočného bytia
alebo
Prvopočiatočné kresťanstvo a chrám v nás
Nuž keď som začal zvolávať ľudí na diskusie o Ceste, nebolo to veru pochopené hneď priamočiaro. Niektorí mysleli, že diskusia znamená namáhať a cvičiť si mozgové závity rébusmi života a filozofovaním nad ťažkými otázkami. Iní zase, že diskusia znamená špekulovať nad tým, ako by sme mali žiť a dávať si záväzky a predsavzatia, ktoré nesplníme. Ďalší sa domnievali, že diskusia má odhaliť naše slabosti alebo sa máme pochvastať svojimi jedinečnosťami alebo sa rozkecať o všelijakých zážitkoch životných. Ale toto všetko sú len vedľajšie veci, to hlavné je niečo úplne iné. Hlavným cieľom takéhoto stretnutia je vytvoriť deň sviatočného odpočinku ako chrám v čase a v nás.

Môj starý otec ťažko pracoval, ale keď prišla nedeľa, obliekol sa do sviatočného a poď ho do kostola. Na prácu celý deň ani nepomyslel, celý deň zasvätil Bohu, rodine, dobrým susedským vzťahom a radosti zo života. Čo je deň sviatočného odpočinku? To je istý vyčlenený čas, aby sa ľudia zišli spoločne v chráme. A čo tam v chráme? Nuž priblížiť sa k akémusi bohu a možno aj Bohu. A na čo to? Bohovia to potrebujú? Nie, ale my to potrebujeme. A na čo by nám to bolo dobré? No to je tajomstvo odpočinku, pokoja, meditácie aj prameňa života. Je to istá hladina vedomia, v ktorej v nás zavládne pokoj a radosť, šťastie a naplnenie. Zastanú túžby, pretože sú uskutočnené, zastane hlad, pretože je nasýtený. Nebuď smiešny, ako by sa to mohlo stať? Hovorím, je to tajomstvo. Ak nevstúpiš do trinástej komnaty, nevieš, čo je v nej. Ak nevstúpiš do hladiny vedomia pokoja, nevieš, o čom to je.

Dobre a aspoň sa to niečomu podobá? Jasné. Napríklad držať sa za ruku s človekom, ktorého miluješ, hľadieť si do očí a byť šťastný. Alebo sedieť pod stromom, sledovať lúku a spev vtákov a cítiť sa kráľovsky. Alebo cválať si na koni a vedieť, že všetky prekážky za tebou aj pred tebou si úspešne zvládol. To sú veci, v ktorých sa dotýkame mystickej zakázanej trinástej komnaty.

Prečo zakázanej? Kto ju zakázal? Zakázali sme si ju sami tým, že v ňu neveríme a že ju nehľadáme. Máme teda pravidelne meditovať? Nie je to v pravidelnosti, ale v hĺbke cítenia. Pretože kto naozaj vošiel, pochopil, že táto skrytá komnata našej duše je v skutočnosti naším pravým JA, prvopočiatočným stavom našej duše. Sú to len naše vlastné bloky, naša vlastná nečistota, ktorá nás od Seba samého oddeľuje.

Počkaj, ideš na mňa zhurta. My sami sa od Seba oddeľujeme? Áno, pretože my chceme byť niekým iným a nechceme byť Sebou. A prečo by sme nechceli byť sebou? Zo strachu, čo povie na to spoločenská atmosféra. Alebo zo závisti chceme sa podobať tým, ktorým závidíme a nechceme byť Sebou. Alebo sme jednoducho oklamaní reklamou. Od materskej škôlky nás učia poslúchať a podriaďovať sa. Vychovávajú z nás otrokov a nie ľudí schopných byť sami Sebou. Vychovávajú z nás žoldnierov, ktorí za svoju odmenu (plat, spoločenské uznanie, popularita, ...) poslušne plnia príkazy mocných, ale zabúdajú na nenásilné šepkanie vlastného najčistejšieho vnútra, teda na príkazy Boha. Lebo na rozdiel od príkazov mocnárov, odporúčania Boha sú nenásilné. My sme ale zvyknutí radšej voliť násilie, než nenásilie. Máme v sebe vsadených množstvo blokov v podobe strachu zo Seba samého alebo v podobe pohŕdania Sebou samým alebo v podobe falošných predstáv o šťastí vložených nám reklamou a propagandou. A to je dôvod, prečo na stretnutí robíme všetko možné, len nehľadáme sviatočný odpočinok a prvopočiatočný stav Seba Samého.

A čo s tým chceš robiť? Len pochopiť... Pochopiť, ako ukrižovávame Krista v nás tým, že nedodržujeme sviatočný odpočinok - hladinu vedomia pokoja. Kristus? A ten sa tu kde vzal? Kristus - to je práve ten v tom dokonalom pokoji. Priblížte sa k Bohu a Boh sa priblíži k vám. Teda vojdite najprv do hladiny vedomia pokoja a budete v súlade a v jednote s Bohom aj s Kristom. Tí, ktorí uctievajú Krista ako sochu alebo ako vlastnú predstavu, sú falošní modloslužobníci, ale tí, ktorí ho hľadajú v pokoji a v odpočinku, to sú tí praví ctitelia.

Takže o čom bolo podľa teba prvotné kresťanstvo? O prežívaní dňa sviatočného odpočinku ako chrámu v nás, chrámu, ktorý nepostavili ľudské ruky, a v ktorom bol človek v jednote s Bohom. Duch Kristov prebýval v ľuďoch v čistom svedomí a v plnom vedomí. To chceš dosiahnuť aj na diskusných stretnutiach? No mali by sme ten stav vedomia aspoň hľadať. Aj keby sme trinástu komnatu pokoja nenašli za celý život, už len tie zážitky, srandy či omyly, ktoré pri tom zažijeme, stoja za to... A to ja nazývam Hľadanie... A kto hovorí, že našiel, nech príde a predloží. Lebo kto vpravde našiel tú komnatu tajomnú, ten nemá väčšej radosti, než podeliť sa o to s ostatnými...

A čo je to podľa teba pravá meditácia? To je hľadanie stavu svojho vlastného prvopočiatočného bytia, spokojnosti, dobra, spravodlivosti, lásky, žiarivej radosti a zdroja tvorivej energie. Pri tom vôbec nemusíme sedieť. Môžme sa rozprávať, behať alebo aj zľahka pracovať. Podstatné je, čo sa deje vo vnútri. Podstatné je vnútorné očistenie cez úprimnosť k sebe samému a naladenie sa na Dobro.
 
Milan Rusko
Pozvánky: http://hladanie.wz.cz/skola/stretnutia.htm
Diskusia: http://skolazivota.myfreeboard.net